História

Banská Bystrica - história
Mesto Banská Bystrica (Bystrice, Biztriche, Byzthercebana, Bystricia, Neusohl, Novo Solio, Neosolium, Beszterczebánya atď.) je veľmi staré osídlenie situované na ceste „Via magna“ z Uhorska do Poľska, ktoré slúžilo ako východisková základňa pre ťažbu na ložiskách medi, zlata a železa. Tieto kovy sa ťažili už niekedy okolo začiatku nášho letopočtu v blízkom okolí mesta a zlato s istotou aj v jeho terajších častiach (náplavy Hrona a riečky Bystrica). Pôvodne slovenské osídlenie nadobudlo väčší význam po príchode baníkov z nemecky hovoriacich zemí a to hlavne po mongolskom (tatárskom) vpáde v roku 1242, kedy ich kráľ Béla IV. pozýval do vyplienenej krajiny. Rozmach osídlenia bol zrejme veľmi rýchly, lebo už v roku 1255 mu udeľuje práva slobodného kráľovského mesta. Mestské práva boli pôvodne udelené len pre saských hostí, ale slovenské obyvateľstvo si neskôr vydobylo tiež rozhodovacie postavenie, takže sa po roku striedali nemecký richtár so slovenským. Rozvoj mesta bol spojený hlavne s ťažbou medených rúd v území medzi Starými Horami (Altenberg)Španiou Dolinou (Herrengrund). Hoci sa tu meď ťažila zrejme už v predhistorických časoch, priemyselný význam nadobudla až v druhej polovici 13. stor. V 14. stor. sa meď už preukázateľne vyvážala do Benátok.

 Najprv sa medené rudy spracovávali a zhutňovali v blízkosti baní, ale neskôr sa ruda tam obyčajne len preberala a triedila a zhutňovala sa dole vo väčších dolinách, najmä v okolí riečky Bystrica, kde boli na to lepšie podmienky. Už v tomto období bola niekde na území Banskej Bystrice v prevádzke „nová huta“ (fuxina noua), známa kvalitnou meďou. Jej lokalita nie je jednoznačná, ale mohla to byť aj huta Na troskách, v miestach terajšieho Europa Shoping Center.

Najväčší rozmach mediarskeho priemyslu bol v rokoch 1494 - 1546 keď boli bane, huty a hámre (strojné kovanie) v prenájme Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti. V tej dobe to bol najvyspelejší a najmodernejší ťažobný, výrobný a obchodný komplex pravdepodobne v celej Európe. Ročná výroba kovovej medi sa pohybovala medzi 1 100 - 1 200 t, čo bolo na ten stupeň technickej úrovne úctyhodné množstvo, na ktoré bolo potrebné vyťažiť najmenej 10 000 - 15 000 t rudy výlučne z podzemia a to v košoch alebo kožených vakoch. Meď obsahovala aj určité množstvo striebra, ktoré sa v zhutňovacom procese získavalo pomocou olova ako vedľajší produkt. Ročne sa tak vyrobilo okolo 2,2 t striebra, ktoré pri vtedajšej svetovej cene tvorilo významný prínos pre ekonomiku podniku. V tomto období bol vybudovaný aj, na tú dobu moderný a veľký Medený hámor pri riečke Bystrica v severnej časti terajšieho mesta. Vykúvali sa v ňom medené plechy a iné hotové výrobky (kotle strešné plechy a pod) určené hlavne pre vývoz. Po veľkých nepokojoch a štrajkoch baníkov a ostatného robotníctva v rokoch 1525 - 1526 sa spoločnosť rozpadla a bane prenajímala len rodina Fuggerovcov. Cez viaceré európske prístavy sa bystrická meď vyvážala až do Číny, Ameriky, Afriky a na Stredný Východ. Spektrálnymi analýzami bolo dokázané, že väčšina bronzových výrobkov vyrobených v tej dobe v južnej Nigérii obsahujú meď z Banskej Bystrice a okolia. Podnebie v 16. - 18 stor. bolo podstatne chladnejšie ako dnes a podmienky v horách, kde sa bane nachádzali, boli drsné a preto väčšina bohatých majiteľov sídlila v Banskej Bystrici. Mnohí baníci pracujúci v špaňodolinských baniach bývali v osadách v doline a v Banskej Bystrici a dochádzali na týždňovky Okrem toho riečka Bystrica a aj Hron poskytovali dostatok vody na pohon rôznych strojných zariadení potrebných pri výrobe medi. Okrem Medeného hámra významný bol aj Langov hámor pri dolnej bráne v priestore nazývanom Hušták, medený hámor, drôtovňa a valcovňa medených plechov v Jakube (mestská časť Banskej Bystrice).


Po odchode Fuggerovskej rodiny v roku 1546 bane, huty a všetky spracovacie zariadenia prebral erár a istý čas ich prenajímal, ale ľahšie dostupné a bohatšie rudné zásoby boli už vydobyté a svetová cena medi v dôsledku konkurencie klesla. Počas 17. stor. pri protihabsburgských povstaniach boli bane a ostatné výrobné zariadenia spustošené prevádzka sa niekoľkokrát aj zastavila a frustrované osadenstvo sa rozutekalo. Situácia sa upokojila až v 30. rokoch 17. stor., ale pre konkurenciu na svetových trhoch a odbytové problémy, priemysel len živoril. Začiatkom 18. stor. celý banskobystrický mediarsky priemysel zamestnával len okolo 800 ľudí, a vojská Františka II. Rákócziho ho opäť vyplienili, ale podarilo sa ho udržať v chode pomocou nútenej práce. Aj po skonsolidovaní politických pomerov výroba medi kolísala medzi 150 - 370 t ročne a niekdajšej úrovne už nikdy nedosiahla. Niektorí nájomcovia baní ešte pracovali so ziskom, ale potom bane upadli do straty a hoci sa v polovici 19. stor. ešte stále vyrábalo 50 - 70 t medi, roku 1888 bola prevádzka zastavená. Prevádzkové zariadenia v Banskej Bystrici a najbližšom okolí postupne zanikli až na Medený hámor, ktorý sa udržal v prevádzke takmer do konca 20. stor., hoci sa jeho výrobný program niekoľkokrát zmenil.
V bezprostrednej blízkosti mesta, západne od obce Malachov sa vyskytuje ortuťová mineralizácia na ploche okolo 80 km2. Najznámejšie lokalityVeľká studňa, Nemecký vrch, Trávny ždiar, Dolná skala, Mútna, Ortuťový vrch, Cipkove jamy, Pri jazere. Mineralizácia sa viaže na zlomové línie S - J smeru. Počiatky ťažby ortuťových rúd nie sú známe, ale prvé údaje sú už z roku 1390. Svojho času sa považovali za druhé najväčšie dobývané ložisko v Európe. Rudné teleso Pri jazere, ktoré sa dobývalo v 14. storočí, patrilo vtedy medzi najstaršie dobývané ložiská v Európe. Žily sa dobývali ako podzemne pomocou stôlní, tak aj povrchove v tzv. cipkových jamách. V štôlniach sa robili malé odkaliská v ktorých sa zachytávala čistá ortuť. Na lokalite Ortuťový vrch sa v roku 1535 týždenne ťažilo okolo 20 kg ortuti. V minulosti sa v celom poli vyťažilo asi 5 700 kg ortuti a ťažba trvala až do konca 18. storočia. Novodobá história ťažby začala v roku 1969 a trvala do 1989. Ortuťová ruda sa ťažila na lokalite, odkiaľ sa nákladnými autami dopravovala do úpravne Špania Dolina, kde sa vyrábal flotačný koncentrát, ktorý sa ďalej spracúval v ortuťovni Rudňany. Západne od obce v lokalite Ortúty sa v malom množstve ťažilo hnedé uhlie s nízkym obsahom popola a vysokou výhrevnosťou, ktoré sa používalo v Kremnici pri zhutňovaní zlato - strieborných rúd.
Pred II. svetovou vojnou bola Banská Bystrica sídlom podniku Antimónové banícke a hutnícke závody úč. spol. a po vojne podniku Rudné bane n. p., neskôr š. p. Mediarsky priemysel v Banskej Bystrici a okolí sa po roku 1888 postupne zastavoval a technologické zariadenia na území terajšej Banskej Bystrice tiež zanikli. Patrili k nim spomínané tri prevádzky v Jakube a to drôtovňa, valcovňa medených plechov a medený hámor. V prevádzke ostal len Medený hámor nachádzajúci sa ďalej po riečke Bystrica, ale jeho výrobný program sa niekoľkokrát zmenil. Pôvodne v ňom bolo v prevádzke 6 kovacích stolíc (nákova s vodou poháňanými kovacími kladivami) a 13 kováčskych pecí. Vďaka výhodnej geografickej polohe, mesto sa naďalej rozrastalo a tak boli niektoré mediarske prevádzky prestavané na píly alebo zrúcané a pozemky s časťou materiálu použité na pre iné účely. Z tohto dôvodu sa na území terajšieho mesta nenachádzajú žiadne pôvodné technické pamiatky pripomínajúce slávne obdobie ťažby a výroby medi. Zachovaná budova Medeného hámra neposkytuje obraz o jeho pôvodnom zameraní.
 Celé historické jadro Banskej Bystrice s honosnými domami je výsledkom stavebnej činnosti, ktorá tu bola vďaka prosperite mediarskeho priemyslu. Jednotlivé stavebné pamiatky sú uvádzané v početných publikačných materiáloch o meste. Z hľadiska histórie baníctva je potrebné spomenúť aspoň Thurzov dom (sídlo zakladateľa slávnej Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti ) s cennými pamiatkami v interieri ako aj neskôr prestavanú budovu Banskej komory - Kammerhof (terajšia budova Generálneho riaditeľstva lesov SR). Niekoľko storočí tu sídlila správa baní a bol v nej aj pivovar, ktorý pôvodne varil pivo výhradne len pre baníkov. Neskôr bolo pivo predávané aj verejnosti, ale baníci mali zľavu. Zvykol tu bývať aj Kráľ Matej pri návštevách Banskej Bystrice, kde mal milenku. Zaujímavé dejinné príbehy sa viažu aj k ostatným historickým budovám v centre a zaslúžia si pozornosť pri návšteve mesta.  
Okrem mediarskeho priemyslu bol na území mesta aj ortuťovo - strieborný priemysel. V štvrti, ktorá sa v súčasnosti nazýva Fončorda bola výroba zrkadiel na ktoré sa používal amalgám striebra. ( v Maďarskom jazyku sa amalgám nazýva foncsor).Pozostatky po dobývaní a výrobe ortuti sú v okolí obce Malachov stále rozoznateľné a vďaka aktivite miestnych občanov aj dobre prístupné. Obec má s mestom pravidelné autobusové spojenie a okolitá príroda je podmaňujúca.

Technické pamiatky
Medený hámor v Banskej Bystrici bol po kremnickej mincovni druhým najstarším činným priemyselným podnikom na Slovensku. Po zániku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorej bol pôvodne jednou z významných súčastí, zostal v prevádzke ešte viac ako štyri storočia.   
Hoci Banská Bystrica mala mincovňu v 20. a azda aj v 30. rokoch 16. storočia, predsa sa do dejín európskeho mincovníctva zapísala až približne o 200 rokov neskôr. Od druhej polovice 18. storočia začalo prúdiť jej medené bohatstvo nielen za hranice Uhorska, ale aj mimo územia habsburskej monarchie, a to jednak vo forme mincových platničiek, jednak v podobe hotových platidiel razených kremnickými minciarmi.
Banskobystrický medený hámor dodával upravenú meď Kremnici na legovanie, t. j. upravovanie rýdzosti strieborných i zlatých mincí, už krátko po svojom vzniku koncom 15. storočia. Neskôr, počas protihabsburského povstania Františka II. Rákocziho, zásoboval kremnickú mincovňu cánami, z ktorých sa razili polturáky, ako aj ich 10- a 20-násobky, čiže libertáše. Z medzerovito zachovaných záznamov vyplýva, že len v rokoch 1705 a 1707 bankobystrická komora dodala Kremnici 248 ton spracovanej medenej suroviny. Libertáše prenikli až do západnej Európy, no nie ako platidlo, ale ako akýsi politický plagát. K ich rozšíreniu prispel priam magický nápis na nich "PRO LIBERTATE". Sám Rákoczi sa s nimi údajne stretol na jednej zo svojich exilových ciest až v Španielsku.

Ďalšie významné technické banícke pamiatky sú v blízkom okolí Banskej Bystrice:
Špania Dolina, Špaňodolinský banský vodovod, Malachov, Ľubietová a ďalšie.
www.spaniadolina.sk
www.herrengrund.sk

 

Návrat hore