Kremnica

História vzniku baní v Kremnickom rudnom revíri
Vznik baníckej činnosti a tým i mesta Kremnica, bol podmienený v dávnej dobe tektonickými pohybmi a sopečnou činnostou. Podkladom celých Kremnických vrchov sú vápenec, dolomity a pieskovce, na povrchu prekryté neogénnymi vulkanitmi. Pohorie vznikalo v troch etapách. Ešte pred začatím sopečnej činnosti, alebo súčasne s nou bol podklad na mnohých miestach roztrieštený mohutnými tektonickými pohybmi. Rozlámané kryhy boli buď vyzdvihnuté, alebo poklesli. Vulkanické erupcie vystupovali po vzniknutých zlomoch. Koncom tretohôr ryolitové vyvreliny boli sprevádzané mohutnými výronmi roztokov kyseliny kremičitej s minerálnym obsahom zlata a striebra, ktoré vyplnali vzniknuté pukliny a dutiny. Tým vzniklo kremnické rudné ložisko, ktoré bolo podnetom ku vzniku baní a tým i mesta Kremnica. Kremnický rudný revír sa nachádza v katastri obcí Kremnica, K. Bane. Výbežky žíl tiahnu i do územia obcí Lúcky, H. Ves, Krahule, Horný a Dolný Turček a Kunešov, avšak na území týchto obcí sa banské práce obmedzovali len na kutanie.
 Vznik Kremnice a teda aj baní je spojený s výskytom zlata. Produkcia a bohatost tažby neušla pozornosti ani panovníkovi Karolovi Róbertovi z Anjou. Banská činnost v Kremnici v roku 1328 musela byt výnosná a perspektívna, keď sa panovník rozhodol jeho tažbu podporit a súčasne i zriadit mincovnu priamo v meste, ktorá sa stala najvýznamnejšou mincovnou v Uhorsku. Kremnica sa stala sídlom banskej a minciaskej komory a územne pod ňu patrilo dvanást stolíc.

Razbou svetoznámeho kremnického dukáta Uhorsko prešlo na zlatú menu. Stará mincovna pôvodne stála na mieste nazývanom "Stará štreka" (tzv. Horná štreka) v doline pod vrchom Revolta, severne od historického jadra mesta. Nevieme presne kedy vznikla, ale máme zdokladované, že v roku 1329 sa v nej začali razit uhorské groše a v roku 1335 aj zlaté florény, známe ako kremnické dukáty. Dukáty patrili k najhodnotnejšim a najvyhladávanejšim minciam v Európe. V roku 1434 mincovnu z bezpecnostných dôvodov prestahovali do opevnenej časti mesta, kde je dodnes. V starej mincovni ostala len pomocná výroba a objekty sa pre potreby mincovne prestali využívat v 60. rokoch 20. storocia. Po roku 1950 sa v mincovni zaviedla aj výroba iných druhov výrobkov. V roku 1984 sa výroba mincí preniesla do novopostavených priestorov za železničnou stanicou. Kremnická mincovna pracuje nepretržite od svojho vzniku dodnes a je tak raritou v Európe. Mestské opevnenie vzniklo na základe nariadenia krála Žigmunda a mestské hradby boli ukončené pred rokom 1426. súčasne s hradbami vzniklo aj viacero obranných bášt a veží, z ktorých čast sa zachovala v pôvodnom stave dodnes. Súčasne vznikli aj tri brány s padacími mostami, cez ktoré sa vchádzalo do mesta - na juhu Dolná brána, na severe Horná brána, ku ktorým bol pristavaný predsunutý Barbakán a na východe Malá brána nazývaná tiež Bystrická brána. Horná brána bola zbúraná v roku 1872 a jej mieste sa rozšíril objekt mincovne o novú razebňu a Bystrická bola zbúraná v roku 1880. V 14. storočí bola v kremnických baniach najväcšia produkcia zlata v Uhorsku. Zakladacnou listinou zo 17.11.1328 povýšil Karol Róbert jestvujúcu banícku osadu na mesto, ktoré sa súčasne stalo sídlom velkej královskej komory, ktorej právomoc vyše 200 rokov zaberala viac ako polovicu Slovenska. Bola na čele konfederácie siedmich banských miest ako hlavné banské mesto.
Na tažbu mala priaznivý vplyv i skutočnost, že v oblasti rudného revíru sa nachádzalo značné množstvo rúd. Kvalita zliatkov zlata na vtedajšiu dobu mala vysokú rýdzostou 14 a viac karátov, ale tiež dostatočné množstvo pohonnej a pracej vody, ale aj nadostač lacného dreva v okolitých lesoch potrebného k udržovaniu baní. K intenzívnejšiemu rozvoju banskej činnosti napomohol Karol Róbert aj vydaním zákona v r. 1327, že vlastník pôdy na ktorom sa nájde zlato a striebro, dostane tretinu urbury, pričom kov musí predat mincovným komorám. Vydal prísny zákaz vyvážat do cudziny nemincovné zlato a striebro. Predtým za vlády Arpádovcov ak sa na pozemku našiel kov, král si ho privlastnil a majitel dostal len náhradný pozemok. Už v minulosti dávali historici začiatky banskej činnosti v Kremnici do 8. storocia. Opierali sa o najstaršiu zachovanú písomnú pamiatku Štiavnické cedule. Agricola v roku 1556 v diele "12 kníh o baníctve a hutníctve" uviedol, že bane v Kremnici pracujú už 800 rokov, teda že existovali už v roku 756. S týmto názorom sa zhoduje aj nález banského dreva v roku 1984 v Šturci počas geologického prieskumu v jednom z prekopov, ktorý bol metódou C 14 datovaný okolo roku 1000. Hlbka nálezu 75 m pod povrchom poukazuje na banskú činnost v Šturci v hlbke už na prelome dvoch tisícročí. Berúc do úvahy, že baníci v tej dobe ručne vyrazili štólnu ročne v dlžke do 22 m s profilom do 2 m štvorcových, že vniknutie do hĺbky trvalo tiež viac ako storocie a že zlato sa najprv získavalo povrchovou dobývkou v Šturci. Je reálny predpoklad, že počiatky banskej činnosti v kremnickom rudnom revíri siahajú pred rok 900. Dalším dôkazom je listina z roku 1385 s údajom, že Horná dedičná štôlna v tom čase už isté obdobie zanechaná i s baňami ktoré odvodňovala, sa znovu dávala do prevádzky. Kedže sa razila len kladivkom a želiezkom v dlžke 4.280 m, jej vyrazenie trvalo minimálne 195 rokov a je predpoklad, že minimálne 80 rokov už bola opustená, a teda začala sa razit asi v r. 1110. Berúc do úvahy, že potreba jej vyrazenia vznikla až ked sa začalo vnikat do väcších hlbok cca 120 m a vodu zatápajúcu banské diela nestačili odčerpávat, banská činnost tu musela existovat už pred r. 1000.
Banskí odborníci predpokladajú zahájenie banskej činnosti v oblasti Šturca, nakoľko z hladiska geologického a geomorfologického to mohla byt len obnažená žilná štruktúra s obsahom zlata. Pôsobením poveternostných podmienok zvetrávala a z horniny sa uvolnovali zlatinky, ktoré splavovala voda a usadzovali sa na dne potoka. Priestor dnešného Šturca mal v tej dobe odlišnú podobu, než ako ho vidíme dnes. V prvopočiatku hladači - prospektori zlato získavali ryžovaním z náplav potoka cca od roku 800, po ktorom sa dostali až k oxydacným závalom žilných štruktúr, k primárnemu zdroju zlata. Začali ho tažit so závalov, potom z odkrytých žíl a až následne začali razit štôlne a šachty. Pri rozpojovaní hornín len kladivkom a želiezkom, od nájdenia zlatiniek v potoku, cez povrchovú dobývku, po vniknutie pod povrch do hlbky minimálne 75 m (najdené banského dreva z vydobytej žily Hlavná v Šturci), sa táto doba odhaduje na cca 200 rokov. O počiatku tažby v oblasti Šturec potvrdzuje i vyrazenie Hornej dedičnej štôlne pre odvedenie vôd so zatápajúcich baní Lapser (preklad z latinciny - prepadnutie, spadnutie) v oblasti Šturca. Zlatý vek rozvoja baníctva a tým i samotného mesta Kremnica je datovaný do 14. storočia až do polovice 15. storocia, kedy dochádza k poklesu banskej činnosti jednak vydobytím bohatých ložísk, alebo zaplavovaním štôlní, ktoré siahali pod úroven Hornej dedičnej štôlne. V roku 1442 bolo v Kremnici 40 mlynov na rudu, 12 hút s celkovým počtom 1 200 robotníkov, z toho 800 baníkov. Úpadok baní pokračoval aj v 16. storočí, čo malo za následok, že sídlo banskej komory bolo premiestnené z Kremnice do Banskej Štiavnice. V prvej polovici tohto storočia erár začína preberat bane od súkromných tažiarov, čím sa snaží zachránit výrobu zlata v Kremnici. Začiatkom 18. storocia pre vysoké náklady Viedenská komora zastavila čerpanie vody z hlbok, pre nedostatok zásob na vyšších horizontoch sa v roku 1731 znovu namontovali čerpadlá. Od roku 1737 sa prosperita baní zlepšila a v tom období vznikla aj Mestská tažiarska spoločnost. 19.storočie sa vyznačuje kolísavou prosperitou baní. V 20. storočí bola dokončená Hlboká dedičná štôlna a vybudovaná podzemná elektráren, ktorá dodávala lacnú elektrickú energiu pre bane. Po roku 1918 bane preberá štát. Zhoršenie ekonomickej situácie poklesom cien zlata mal za následok ukoncenie tažby zlata dnom 15. decembra 1970 a do roku 1972 sa ešte dobývali antimonové rudy.
V roku 1982 sa konal pokus o obnovu tažby na základe stúpajúcich cien zlata a odskúšala sa nová metóda úpravy rúd, ale tažba sa neobnovila. Počas existencie banskej činnosti sa pre odvodnenie zatápajúcich štôlní sa razili postupne tri štôlne. Prvá najstaršia je Horná dedicná štôlna, nazývaná aj Mestská, spomínaná už v listine z r. 1385, prvý písomný doklad o baníctve i o dedicnej štôlní v rámci Slovenska. Je dlhá 4.280 m a na povrch vyústuje v záhrade nad budovou riaditeľstva KBS vo výške 564,5 m. n. m. V r. 1385 už bola opustená. Pri jej razení kladivom a želiezkom max. 22 m za rok musela byt založená už niekolko storočí pred povýšením osady na mesto Kremnica v r. 1328 a jej razenie si vynútili zaplavované banské diela v oblasti Šturca. Do tejto oblasti môžeme umiestnit počiatky banskej činnosti v Kremnici. Druhá Hlboká dedicná štôlna sa razila 94 rokov od r. 1519. Vynútili si ju dobývacie práce na 1. Žilnom systéme razené v znacnej hlbke, odkial čerpanie banskej vody už vtedajšou technikou nebolo možné a značne nerentabilné. Jej dlžka je cca 7.000 m a je razená priemerne 102 m pod Hornou dedičnou štôlnou. Vyústuje pri lipách nad H. Vsou pri bývalej ceste vo výške 473 m. n. m. Tretia dedičná štôlna Hlavná, alebo i Štôlna cisára Ferdinanda navrhnutá r. 1821, začiatok razby r. 1841, razená prerušovane modernou technológiou v dlžke 15.481 m, sprístupnila hlavné kremnické banské pole r.1909 a ukončená r. 1931. Vyústuje pri rieke Hron vo výške 255,7 m. n. m. Sklon štôlní je takmer nulový, len 0,09 %, co je 0.9 mm na dlžku 1 metra. Unikátnym dielom je aj Turčekovanský vodovod, ktorý privádzal dostatok vody z turčianskej doliny k baniam na pohon stúp pri drvení rudy a neskoršie i pohon banských mlynov, i vodočerpacích zariadení. Preto sa v r. 1443 - 1500 vyrazila Saubergova vodná štôlna cez hreben oddelujúci kremnickú a turčiansku kotlinu, privádzajúca vodu s Turca čo je raritou, lebo štôlne sa razili práve na odvádzanie body z banských diel. Pôvodne mal dlžku cca. 22 km, neskoršími rekonštrukciami skrátený na cca. 15 km. Pôvodne bol drevený, v súčastnej dobe betónový. Dnes má 10 hlavných záchytných objektov. Najvyšší je Kalt Wasser, s prvou akumulacnou nádržou Kleinhapp 824 m. n. m. Prechádza v najnižšom bode hrebena 775 m. n. m pod železnicnou tratou nad K. Banami do akumulačnej nádrže v obci s objemom 22.000 m3, pod ktorou je umiestnená hydroelektráren 1. stupen. Dalej voda preteká potrubím do akumulacnej nádrže na Revolte s objemom 32.000 m3, odkial potrubím preteká do hydroelektrárne 2. stupen v meste Kremnica a následne do podzemnej hydroelektrárne 4. stupen. Od r. 1894 sa voda využíva na výrobu elektriny a cast ako pitná voda zásobujúca i Žiar n/H a okolie. Dalšou zaujímavostou je podzemná elektráren z r. 1921, t. c. ako prvá v strednej Európe hlboká 245 m. Turčekovanský vodovod je prvé dielo na Slovensku, ktoré prevádza vodu z jedného do druhého povodia cez vyrazenú štôlnu pod hrebenom pohoria. Raritou je i prepadlisko Šturec, ojedinelé v okolitých štátoch, cca. dlžka 700m, šírka 250 m, max. hlbka 170 m, ktoré vzniklo závalom banských diel pri zemetrasení v roku 1443 s epicentrom pri Žiline. Ked nastal úpadok baníckej činnosti, ktorá v minulosti zabezpečovala rozvoj a prosperitu mesta Kremnica, hlavným zdrojom príjmov pre mesto sa stali mestské lesy. Začiatkom 20. storočia dalším zdrojom príjmu sa stáva rozvoj turistiky. K letnej turistike sa postupne pridával rozvoj lyžiarskeho športu, pre ktorý okolitá príroda poskytuje dostatočné množstvo vhodných terénov nielen pre amatérov, ale aj pre náročných aktívnych športovcov. Mesto vybudovaním ubytovacích a stravovacích zariadení - boli postavené vilky pre rekreantov pri píle, od roku 1913 sa začala budovat oblast skalky, vybudovaním skokanských mostíkov, upravených bežeckých a zjazdových tratí sa zabezpečil rozvoj zimného športu. Poloha mesta, vtesnaného v údolí medzi devät okolitých vrchov, nedovoluje vo väčšej miere rozvinút priemyselnú výrobu. V druhej polovici 20. storocia postupne zaniklo viacero menších výrobných zariadení.

Mesto sa v poslednom období zameralo na rozvoj turizmu, na vytvorenie podmienok pre zvyšovanie návštevnosti nielen domácich, ale aj zahranicných turistov. Lákadlom pre nich je nielen prírodná scenéria vhodná pre letnú i zimnú turistiku, sprístupnená turistickými chodníkmi, ale aj ojedinelú atrakciu, vzhliadnut ešte aj po stáročiach viditelné stopy po baníckej činnosti, rozložené na malej ploche kremnického rudného revíru. Napomáha tomu aj rozvíjajúca sa infraštruktúra v meste a okolitých obciach, bohaté možnosti kultúrneho, športového a spoločenského využitia. Mesto má výhodu oproti mnohým iným mestám, že má bohatú históriu, turistom ponúka vzhliadnutie značného množstva Národných kultúrnych pamiatok a pamätihodností, z ktorých mnohé boli vybudované pred stáročiami.
V posledných rokoch Krajský pamiatkový úrad spracoval súpis objektov, ktoré sú evidované ako Národná kultúrna pamiatka, zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Komisia pre evidenciu pamätihodností mesta Kremnica spracovala súpis pamätihodností mesta Kremnica, ktorého prvý diel bol vydaný v r. 2004 a druhý v r. 2006. Na ochranu pamiatok je vyhlásená Pamiatková rezervácia Kremnica a Pamiatková zóna "Územie banských diel v okolí Kremnice".

Združenie Kalvária v Kremnici, v spolupráci s mestom Kremnica, v snahe sprístupnit viditelné stopy po baníckej činnosti v kremnickom rudnom revíri pre turistov, vybudovalo v roku 2003 Náučné chodníky po stopách baníckej činnosti Kremnica - Kremnické Bane, v celkovej dlžke 18.250 m. Turisti v meste môžu vzhliadnut dodnes existujúce tri tažné veže, po trase chodníkov pozostatky po rucne razených šachtách a štôlnach - kresaniciach, i novšie razených štôlnach, odvaly, pingové polia s najväcšou pingou vzniknutej po vydobytej žile Teich o priemere 40 m a hlbke 16 m, prepadlisko Šturec o rozmeroch 700 m dlhé, okolo 250 m široké a v strednej časti 170 m hlboké, prepadlisko o dlžke cca 300 m a hlbke až 15 m po vydobytej žile Schindler a žilníku Teich, ústie vodnej štôlne, pozostatok vodných kanálov, pamätníky na cisárske návštevy baní a iné, ale aj s výhliadkových miest na trase chodníkov krásnu prírodnú scenériu Kremnických vrchov i vzdialené pohoria Malej a Veľkej Fatry, Martinské hole, Vtáčnik, Štiavnické vrchy. Združenie Kalvária má spracovaný další zámer - návrh projektu na rozšírenie ponuky vzhliadnutia banských diel, ktorý by sa vhodne a účelne začlenil do trasy náučných chodníkov. Jedná sa o sprístupnenie podstatnej časti technológie spracovania zlato-striebornej rudy na báze zachovaných objektov z 30-tych rokov 20. storocia. Dalšími atrakciami by bolo inštalovanie postupnej ukážky razenia štôlní od použitia kladiva a želiezka, až po najmodernejšie zariadenie používané pri ukončení banskej činnosti v roku 1970 a dalších náležitostí s tým spojených. Znovu sprístupnenie pre turistov prehliadky podzemnej hydroelektrárne a časti banskej štôlne. Realizácia uvedených návrhov si vyžaduje značné financné náklady, okrem sprístupnenia podzemnej elektrárne cez Šachtu č. IV. kde pri pomerne malej investícii, by sa v krátkej dobe dosahoval zisk.
Dalším lákadlom pre turistov by bolo dobudovanie Areálu stredu Európy v katastrálnom území obce Kremnické Bane pri kostole sv. Jána Krstitela podla vypracovaného projektu, schváleného vydaním územného rozhodnutia. Niektoré dielčie stavby sa už začali realizovat. Areál i v súčasnej podobe je denne navštevovaný domácimi i zahranicnými turistami.
Návrat hore