Nová Baňa

Nová Baňa, Foto: MsÚ Nová Baňa (vyhotovil Eduard Genserek)

Slobodné kráľovské banské mesto s celoeurópskym historickým významom, v ktorom pamiatky zlatej éry baníctva obklopené prírodnými krásami, ponúkajú nezabudnuteľný zážitok.

Zaujímavosti

Bývalé slobodné kráľovské a banské mesto – Nová Baňa, leží vo východnej časti Banskobystrického kraja, medzi pohoriami Vtáčnik a Pohronský Inovec. Najvyšším bodom na území mesta je vrchol Vojšína (819 m n.m.). Vulkanická činnosť vytvorila v okolí mesta zaujímavé geomorfologické útvary, na ktorých sa vyskytujú vzácne rastliny a živočíchy. Prírodné rezervácie a pamiatky ako Starohutský vodopád, Bujakov vrch, Jašekova skala a iné, sú zastávkami náučného chodníka Vojšín s dĺžkou 10,5 km.

Vulkanická činnosť dopriala Novej Bani aj iné prírodné bohatstvo, ako môžeme vidieť na povrchu. Zlaté rudné žily a ich ťažba sa zaslúžili o pretvorenie vtedajších sklárskych, uhliarskych a drevorubačských osád – štálov, na popredné európske banské mesto. Historickými pamiatkami na toto obdobie sú budova radnice, banícky špitál, Kostol sv. Alžbety a iné. Návštevníci Pohronského múzea, môžu obdivovať repliku prvého parného stroja v Európe - Potterovho ohňového stroja, ktorý bol prvýkrát použitý v miestnych baniach v roku 1722.

Pre návštevníkov hľadajúcich aktívne využitie voľného času, mesto a jeho okolie v letnej sezóne ponúka trasy pre turistiku, horskú a zjazdovú cyklistiku, podmienky a zázemie pre skalolezectvo či vodáctvo na Hrone. V rekreačnej oblasti Tajch je sezónna možnosť rybolovu. V zimnej sezóne sú lákadlom dve lyžiarske strediská (Hubačov a Drozdovo), ktoré okrem lyžiarskych vlekov a upravených zjazdoviek ponúkajú aj množstvo udržiavaných trás pre bežecké lyžovanie.

Poloha

Mesto Nová Baňa z administratívneho hľadiska začleňujeme do okresu Žarnovica a Banskobystrického samosprávneho kraja. Je členom mikroregiónu Nová Baňa a okolie. Územie mesta tvorí katastrálne územie s rozlohou 6126 ha. S počtom obyvateľov 7272 (31.12.2014) je Nová Baňa najväčším mestom okresu a z hľadiska veľkostných kategórii patrí medzi malé mestské sídla. Centrálna časť mesta sa nachádza na sútoku Novobanského a Starohutského potoka, ostatné časti územia sú typické štálovým typom osídlenia.

Prírodné pomery

Mesto leží v Novobanskej kotline, ktorá spolu s masívom Raj (Háj) zasahuje do pohoria Vtáčnik. Zo západu a severozápadu územie ohraničuje masív Pohronského Inovca, zo severnej časti pohorie Tribeč a z juhozápadu Štiavnické vrchy. Pre tieto mladé sopečné pohoria sú typickými horninami andezit, kremičitany, riolyt a tuf. Okolie rieky Hron je tvorené štvrtohornými fluviálnymi sedimentmi. Priemerná nadmorská výška na území mesta je 442 m a najvyšším vrchom je Vojšín (819 m n. m.) na severnej hranici územia. Oblasť pohorí obklopujúcich mesto z hľadiska zaradenia do klimatických oblastí charakterizujeme ako mierne teplú, nivu Hrona a časť Novobanskej kotliny ako teplú. Najvýznamnejšími vodnými tokmi na území mesta sú Novobanský, Kýzový a Starohutský potok, ktorých rozvetvené povodie zberá zrážky zo svahov okolitých pohorí a odvádza ich do rieky Hron. Zo stojatých povrchových vôd nesmieme zabudnúť na novobanský Tajch, ktorý je umelo vybudovanou vodnou nádržou a pozostatkom banskej činnosti. Pôdny fond tvoria väčšinou kambizeme a fluvizeme na ktorých rastie vegetácia jaseňovo-brestovo-dubových lesov a karpatských dubovo-hrabových lesov.

História

Najstaršie stopy osídlenia lokality sa datujú do neskorej doby kamennej, na čo poukazujú aj archeologické nálezy z Mlynárovho vrchu. Neskoršie nálezy rímskych mincí len potvrdzujú, že mesto malo už v druhom storočí rozvinuté obchodné kontakty.

Prvá písomná zmienka o osade Seunich – neskoršej Novej Bane pochádza z roku 1337. V tomto období boli v okolí mesta objavené prvé zlatonosné žily. Následný rozvoj banskej činnosti inicioval pretvorenie osady na aglomeráciu mestského typu, ktorá v roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta.

V dôsledku ťažby dochádza v banských dielach k zatopeniu spodnou vodou. Problémy v roku 1722 vyriešil prvý parný stoj na Európskom kontinente – Potterov atmosferický ohňový stroj, zostrojený anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Okrem ťažby zlata bola Nová Baňa známa výrobou mlynských kameňov alebo sklárskym priemyslom, keď v roku 1630 v Starej Hute vznikla jedna z najstarších uhorských sklární.

Súčasnosť Novej Bane

V súčasnosti je Nová Baňa najväčším mestom regiónu, avšak od roku 1990 sa prejavuje tendencia celkového úbytku obyvateľstva. Súčasná ekonomická situácia mesta sa stabilizovala s príchodom nových investorov. Tradičné spracovanie technického skla a tepelno-izolačných materiálov doplnilo spracovanie hliníka. Dopravná dostupnosť mesta je vďaka rýchlostnej ceste R1 a železničnej trati Zvolen - Nové Zámky na dobrej úrovni.

Návrat hore