Pezinok

Pezinok - história – (tu sa predpokladá všeobecná charakteristika montánnych dejín regiónu)
Baníctvo má na území SR veľmi bohatú históriu. Veľké banícke centrá ako Banská Štiavnica či Kremnica sú známe aj za hranicami nášho štátu. Banská Štiavnica bola už od 13. storočia nielen centrom vtedajšieho baníctva v Hornom Uhorsku, ale aj miestom, ktorému patria prvenstvá vo vývoji a zdokonaľovaní banskej techniky (použitie pušného prachu, jedinečná sústava vodných diel, použitie ohňových a vodných strojov, odvodňovacia Voznická dedičná štôlňa atď.).
Banská činnosť v Malých Karpatoch, predovšetkým v Pezinku a jeho okolí nedosiahla v stredoveku ani v novovekých dejinách až takú výraznú slávu ako tieto centrá, svetoznámou sa ale stala napríklad aj vďaka výskytu vzácneho minerálu kermezitu (Sb2S2O), ktorého jedinečné ukážky sú pýchou každého svetového múzea.
Stará radnica
 
Baníctvo v Pezinku môžme rozdeliť na zlaté, pyritové a antimónové.
Počiatky zlatého baníctva siahajú do začiatku 14. storočia. Pezinské zlato bolo svojou kvalitou často prirovnávané ku zlatu arabskému. Niektoré zlaté žily boli hrubé až 90 cm a zlato bolo často viditeľné voľným okom. Najvyššia doložená ťažba prebehla v roku 1827, kedy sa tu v priebehu 18 mesiacov vyťažilo 20,75 kg zlata. Za zánik zlatého baníctva v Pezinku sa považuje rok 1861, kedy sa ťažba zlata stáva finančne neúnosnou a následne v roku 1862 bolo ťažiarstvo rozhodnutím župného súdu zrušené. Antimónové baníctvo v okolí Pezinka je podstatne mladšie. Prvé zmienky o ňom sú z roku 1807, kedy jeden z najvýznamnejších podielnikov ťažiarstva MTJ barón Penkler založil samostatné ťažiarstvo " Cajlanská Jozef a František Xaver štôlňa", ktoré sa zameriavalo predovšetkým na antimónové ložisko na Kolárskom vrchu. Paralelne s ťažbou antimónu sa rozvíjala aj ťažba pyritov. V súvislosti s ťažbou pyritov bola v Pezinku na Cajle v roku 1848 postavená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku. V roku 1906 bola v pezinských baniach vybudovaná prvá flotačná úpravovňa rudy v Uhorsku a hneď vzápätí bola ťažba na ložisku pod Kolárskym zastavená.
Pokusy na obnovenie ťažby prišli ešte počas II. svetovej vojny, avšak intenzívnejšie sa ložisko začalo využívať až po veľkom geologickom prieskume, ktorý bol vykonávaný v rokoch 1952-1956 a odhalil veľké zdroje antimónu a pyritu v páse 11 km dlhom a 3-7 km širokom. V rokoch 1960-1961 bola zrekonštruovaná drviareň, v rokoch 1966-1967 trafostanica a flotačná úpravovňa rudy. S malými prestávkami sa ťažilo v antimónových baniach až do začiatku 90-tych rokov 20. storočia, kedy už záujem o antimón (z dôvodu skončenia studenej vojny) nebol až taký veľký a zároveň na ložisku zostali už len zbytkové zásoby.
Pezinok-námestie
   
Spolupracujúce organizácie, mestá a obce zapojené do projektu
• Mesto Pezinok
• Mesto Modra
• Mesto Malacky
• Obce - Limbach, Pernek, Častá, Marianka, Borinka, Jabloňové, Kuchyňa, Stupava, Gbely, Trstín, Lošonec, Sološnica,
   Rohožník
• Mestská časť Bratislavy - Rača, Lamač, Záhorská Bystrica, Devín
• Malokarpatský banícky spolok v Pezinku
• Spolok Permon Marianka
• Záujmové združenia Malokarpatského regiónu
• Združenia podnikateľov Malokarpatského regiónu
• VÚC Bratislava

Foto a textové spracovanie: Mgr. Juraj Illavský. Zdroj: voľne publikované štúdie na internete;
Vilim P., Mišuta J., Vitáloš J.: Malokarpatská banská cesta. (návrh projektu) Malokarpatské banícke a mineralogické múzeum Karpaty N.O., Malokarpatský banícky spolok v Pezinku. 2007. Wittgrúber P., Tuček P., Vitáloš J.: Dejiny baníctva v Malých Karpatoch. Historická štúdia. Road Bratislava 2001.

 

(mapa baníckeho regiónu s vyznačeným centrom baníctva)

Návrat hore