Prievidza

Hornonitriansky hnedouhoľný revír 
Hornonitrianska kotlina skrýva vo svojom podloží energetické bohatstvo slovenského významu - hornonitriansky hnedouhoľný revír (handlovsko-novácka hnedouhoľná panva).
Celé 20.storočie mala ťažba uhlia v kotline podstatný vplyv na priemyselný rozvoj a vyprofilovanie centier, a to Prievidze, Handlovej, Novák a okolia. Tri bane na hnedé uhlie a lignit, strojársko-servisná a vedecko-výskumná základňa baní, nadväzujúci energetický komplex zamestnávali do 15 tis. obyvateľov regiónu. Okrem toho v regióne vyrástol aj významný chemický priemysel.
Revír je najvýznamnejším producentom hnedého uhlia na Slovensku. Tepelná elektráreň v Novákoch spaľuje podstatnú časť vyťaženého uhlia a dodáva do siete významný podiel spotreby elektrickej energie SR.
    Prievidza
Zaujímavosťami regiónu sú prírodné krásy pohorí ohraničujúcich kotlinu s dominantou južného hrebeňa Malej Fatry - vrchol Kľak (1351 m n.m.) a blízkeho prameňa rieky Nitry, kúpeľné mesto Bojnice s jedným z najkrajších zámkov a zoologickou záhradou, priehrada Rudno, kúpele Chalmová, rekreačné stredisko Remata atď.
Atrakciou a dokumentom priemyselného dedičstva kraja je celoročne sprístupnený Banský skanzen na činnom banskom závode Baňa Cigeľ, v ktorom sfárate banským vlakom do podzemia tou istou cestou ako každodenne baníci na svoje pracoviská.
    Bojnice
 
História
Počiatky vyhľadávania a následnej ťažby uhlia na Slovensku spadajú do začiatku 18.storočia a súvisia s potrebou náhrady dreva (úbytok lesov rúbaním) ako energetickej suroviny pri ťažbe a spracovaní drahých kovov, medi a železa hlavne v stredoslovenskej oblasti. Vyhľadávanie uhlia pre tieto účely podporovala viedenská dvorská komora, cieľavedomé práce zabezpečoval komornogrófsky úrad v Banskej Štiavnici. Už v tomto období bolo objavených a ťažených niekoľko ložísk (Obyce, Badín), najkvalitnejším na základe skúšok tepelnej výdatnosti bolo od začiatu uhlie z nálezov v Handlovej (roky 1720-1730,1751,1807). Tieto výchozy slojov na povrch ako aj polohy v podzemí boli na pozemkoch Pálffyovcov, ktorí neboli naklonení ťažbe uhlia na svojom území, až po zdední panstva grófom Jánom Pálffym ml., ktorý získal znalosti o význame uhlia v západnej Európe, začal s ťažbou v r.1854 a zároveň rozsiahlym prieskumom zistil polohy slojov od Handlovej až po Prievidzu v dĺžke cca 15 km, ktoré následne aj ťažil na viacerých banských poliach až do začiatku 20. storočia. Potreba uhlia ako energetickej suroviny na prelome storočí nútila erár aj súkromné ťažiarske spoločnosti k intenzívnemu vyhľadávaniu a prieskumu. Po dohode s grófom Pálffym v  rokoch 1906-1909 vykonala prieskum ložiska Šalgotarjánska kameňouhoľná úč. spoločnosť, ktorá sa v  r. 1909 spojila s Uhorskou všeobecnou kameňouhoľnou úč.spoločnosťou. V istom roku začala s otvárkou a  ťažbou pod novým názvom Západouhorská kameňouhoľná účastinárska spoločnosť, ktorá prebrala banské práva a odkúpila aj banské diela od grófa Pálffyho na základe dohody platnej do roku 1969. Rok 1909 možno považovať za začiatok priemyselnej ťažby uhlia v Hornonitrianskom uhoľnom revíre. Od roku 1919 spoločnosť pôsobila pod názvom Handlovské uhoľné bane,úč.spol. Bratislava, od začiatku pôsobenia v novej ČSR Handlovské ložisko zabezpečovalo podstatnú časť ťažby uhlia na Slovensku. Už v roku 1910 sa začalo s výstavbou tepelnej elektrárne v Handlovej, ktorá postupne zvyšovala svoju kapacitu a do roku 1953 bola najväčšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. V roku 1938 získala úč. spol. Handlovské uhoľné bane otvorené ťažobné polia v okolí Modrého Kameňa a v roku 1940 začala s výstavbou bane a ťažbou lignitu v Novákoch. Od r.1909 do roku 1945 vyťažila spoločnosť viac ako 15.000.000 ton hnedého uhlia.
Najvýznamnejší rozvoj revíru začal obnovením ťažobných prevádzok a budovaním nových závodov po druhej svetovej vojne. Znárodnená úč. spol. HUB pod hlavičkou n.p. Handlovské uhoľné bane dostala pod správu aj dožívajúce uhoľné bane v obyciach, Veľkej TŕniČakanovciach. Otvárkové práce začaté v Novákoch v r. 1940 sa rozvinuli po r. 1950 a vybudovali sa Novácke uhoľné bane s banskými závodmi Baňa Mier, Baňa Lehota a Baňa Nováky, premenovaný v r.1957 na Baňu Mládeže. Z pôvodne handlovskej prevádzky bane Cigeľ vznikol v r.1959 tiež samostatný podnik. Po roku 1965 až dodnes t.j.viac ako 40 rokov v postupne vyprofilovaných centrách Handlová-Cigeľ-Nováky sa produkovalo v čase najvyšších objemov ťažby ročne v priemere viac ako 4.000.000 ton uhlia,čo znamená sumárnu ťažbu od roku 1945 do r.2007 spolu cca 170.000.000 ton uhlia pri priemernej zamestnanosti priamo v banských podnikoch 9-10 tis. pracovníkov z regionu.
Po rôznych organizačných zmenách pôsobí uhoľná ťažobná spoločnosť s hlavným sídlom v Prievidzi pod názvom Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.

 

(mapa baníckeho regiónu s vyznačeným centrom baníctva)

Návrat hore