Rožňava

Baníctvo v Gemeri
  Územie Gemera sa rozprestiera na juhu západného cípu východného Slovenska, leží na území okresov RožňavaRevúca. Je pomenované podľa rovnomenného názvu hradu Gemer, ktorý na prelome tisícročia postavili na rozhraní nížin a vrchov bohatých na rudné suroviny.
Surovinovou základňou pre hospodársky rozvoj Gemera boli najrozmanitejšie ložiská rudných a nerudných surovín, ktoré sa tu ťažili a spracovávali v rôznych historických obdobiach.
Začiatky vyhľadávania, ťažby a spracovania nerastov sa datujú do neolitu, čo dokladujú pozostatky nádob vyrobené z keramických ílov, a do doby bronzovej, kedy sa na výrobu zbraní a nástrojov ťažili náleziská rýdzej medi.
Podľa dokladov sa dobývaním železnej rudy limonitu a výrobou železa ako prví zaoberali keltské kmene. V priebehu 5. a 6. Storočia osídlili územie Gemera Slovania, ktorí sa venovali ťažbe železných rúd a rozvoju železiarstva. Dokladom toho sú zvyšky pecí a trosiek z rímskej doby v okolí Rákošskej Bane a Gemerského Sadu.
Stredoveké baníctvo v Gemeri je spojené so zakladaním banských osád a miest a popri ťažbe železných rúd sa baníctvo v okolí Rožňavy a Dobšinej orientovalo na ťažbu drahých kovovmedi. Začiatkom 17. storočia sa začala v Ardove pri Plešivci ťažba olovnato-zinkových rúd, v okolí Rožňavy ťažba antimonitu a pri Nižnej Slanej ťažba ortuti. K ťažbe týchto rúd pribudli v 18. storočí dobšinské kobaltovo-niklové rudy.

V polovici 19. Storočia sa ložiská rúd drahých a farebných kovov opúšťajú s ťažba sa preorientovala na železné rudy. V okolí ložísk Železník, Rákoš, Hrádok, Dobšiná a Rožňava sa rozvíjala železiarska výroba a vo väčšom rozsahu sa začala ťažba magnezitu a nerudných surovín.

Baníctvo v Gemeri presiahlo v minulosti svojim významom hranice Rakúsko-Uhorska a do technického rozvoja Európy prispelo rozvojom banskej a železiarskej techniky. Baníctvom a železiarskou výrobou sa tu v minulosti zaoberali obyvatelia 30 obcí a z ďalších 8 obcí vyrástli mestá Rožňava Dobšiná, Štítnik, Plešivec, Jelšava, Revúca, Ratková a Tisovec.
Až do polovice 19. Storočia bolo baníctvo Gemera poznačené znakmi malovýrobného ťažiarstva rozptýleného podľa feudálnych panstiev a ťažiarskych spoločností, napr. Coburgove železiarne, Muránska únia, Rimavská koalícia, Štítnická konkordia a Andrássyovci. V druhej polovici 19. storočia stráca baníctvo malovýrobný charakter a ťažba rúd sa koncentruje do rúk uhorského štátu a veľkých ťažiarskych spoločností, z ktorých dominantné postavenia získala Rimamuránsko-šalgotarjánska účastinná spoločnosť so sídlom v Budapešti. V roku 1946 boli bane v Gemeri znárodnené.

 

Návrat hore