Baníctvo v Gemeri | |||||||
![]() |
Územie Gemera sa rozprestiera na juhu západného cípu východného Slovenska, leží na území okresov Rožňava a Revúca. Je pomenované podľa rovnomenného názvu hradu Gemer, ktorý na prelome tisícročia postavili na rozhraní nížin a vrchov bohatých na rudné suroviny. Surovinovou základňou pre hospodársky rozvoj Gemera boli najrozmanitejšie ložiská rudných a nerudných surovín, ktoré sa tu ťažili a spracovávali v rôznych historických obdobiach. Začiatky vyhľadávania, ťažby a spracovania nerastov sa datujú do neolitu, čo dokladujú pozostatky nádob vyrobené z keramických ílov, a do doby bronzovej, kedy sa na výrobu zbraní a nástrojov ťažili náleziská rýdzej medi. Podľa dokladov sa dobývaním železnej rudy limonitu a výrobou železa ako prví zaoberali keltské kmene. V priebehu 5. a 6. Storočia osídlili územie Gemera Slovania, ktorí sa venovali ťažbe železných rúd a rozvoju železiarstva. Dokladom toho sú zvyšky pecí a trosiek z rímskej doby v okolí Rákošskej Bane a Gemerského Sadu. Stredoveké baníctvo v Gemeri je spojené so zakladaním banských osád a miest a popri ťažbe železných rúd sa baníctvo v okolí Rožňavy a Dobšinej orientovalo na ťažbu drahých kovov a medi. Začiatkom 17. storočia sa začala v Ardove pri Plešivci ťažba olovnato-zinkových rúd, v okolí Rožňavy ťažba antimonitu a pri Nižnej Slanej ťažba ortuti. K ťažbe týchto rúd pribudli v 18. storočí dobšinské kobaltovo-niklové rudy. |
||||||
|
|||||||